kto vie ako by vyzeralo tvoje spomalene prerazanie 
ta takto určite nie
fiiiiha... a inac, uz si svoje bojove umenie niekde na niekom aj realne pouzila? ja viem, ze je to dost o stave mysle a podobne, ale len ci si sa nahodou nedostala niekedy do takej situacie 
ja som stale chcela chodit na nejake bojove umenie, ale mamka ma nechcela zapisat, ze to nie je pre dievcatka a teraz som uz asi stara na to zacinat s tym 
.
a pritom mne by sa to uz urcite aj hodilo... preto som si v takych situaciach musela vystacit chtiac nechtiac s klasickym poulicnym bojom (ak sa to bojom da vobec nazyvat 
).
no môžem s potešením povedať že doteraz to nutné nebolo, jedná situácia sa mi stala, na námestí osloboditeľov, keď ma ten istý cigán chcel po druhý krát okradnúť tak som sa otočila a jak som ho zbadala, jak sa tváril, že
už len svätožiara mu chýbala, vošla do mňa zlosť, tak som mu jednu uvalila do brady.. Ale slabú, zuby mu ostali všetky
Ale asi sa zľakol, tak odletel na dva metre
No a moju trénerku prepadli dvaja cigoši, jeden ostal z vyrazeným dychom ležať a druhý dostal jednu do zubov.. Ona potom utiekla, lebo sa ponáhľala do školy, to bolo ešte na strednej...
V každom prípade je to lepšie ako vôbec nič, človek už má aspoň tak trochu "vychované" reflexy..
Ale musím povedať, že je to riadny adrenalín niektoré situácie, prinútiť sa byť v kľude, nič nespraviť až kým to nebude nutné, hlavne keď je človek v potencionálnom nebezpečí (napríklad pri večernej ceste domov popri Jazvečej ulici v Ťahanovciach, plnej cigánov) a podobne..
UPDATE: a keď chceš, kľudne môžeš aj teraz začať chodiť, oni berú aj starších. Moja trénerka síce ani nie, ona má len detičky, ale ujo Slávik by ťa v pohode zobral, veď nám tam už chodili aj 50 roční.. Ja už necvičím lebo je problém s kolennými kĺbami, som to preháňala trošičku..
