Dva od Asimova (trochu pozmenene):
Idu traja v lietadle - Madar, Nemec a Cigan. Zrazu buchne pravy motor, zacne z neho ist cierny dym. Vsetci traja zacnu pobehovat po lietadle, rukami mavajuc nad hlavou, vrieskajuc, lebo za okamih lietadlo vybuchne a oni budu mrtvi.
Zrazu zablesk - zaleje ich svetlo a ked sa im vyjasni pred ocami, vidia cudneho chlapika s ovocim a zeleninou na hlave. "Ty si kto?" opyta sa Madar.
"Ja som ten, ktoremu v roznych casovych liniach vravia ako "ten, ktory svojim ukazovakom meni osud"".
povie divny chlap. A tak ako povedal, uz ukazuje svojim ukazovakom na Madara.
"TY! Ked chces zit, musis mi teraz slubit, ze sa zrieknes vsetkeho alkoholu v zivote. Budes zit, ale v tom okamziku, ako sa tvojich pier dotkne co i len kvapka alkoholu, budes na mieste mrtvy. Prijimas?"
Madar sa pozrie na divneho chlapa a odpoveda: "No prijimam, co mam ineho robit, zomriet nechcem."
"TY!", povie chlap so zeleninou a ovocim na hlave a ukaze na Cigana, "budes zit, musis mi ale teraz slubit, ze sa zrieknes prejedania v svojom buducom zivote. V tom okamihu, ako sa co i len raz prejes, budes na mieste mrtvy."
Cigan pozrie na divneho chlapa a povie: "Dobre, dobre, spravim co chces, len ma nechaj zit."
"TY!", povie divny chlap a ukaze na Nemca, "budes zit len v tom pripade, ak sa vo svojom buducom zivote zrieknes vsetkych sexualnych pozitkov. V tom okamihu, ako si co i len raz uzijes, budes na mieste mrtvy, je ti to jasne?"
"Jasne, jasne, len chcem zit!", odpoveda Nemec.
Zrazu ich zaleje dalsi zablesk svetla a ked sa im vyjasni pred ocami, vsetci traja sedia na zemi, sto metrov od nich vybliskane, ciste a neposkodene lietadlo. Pozru jeden na druheho a Madar povie: "Ci pana, ta sme zivi, ta sa podme napit. Tam je krcma, pozyvam vas na pivo!".
A tak idu na pivo. Vsetci traja si pripiju pollitrovymi krcahmi piva. Madar sa vsak napije a na mieste je mrtvy. Nemec a Cigan pozeraju na mrtveho Madara, zhrozeni.
"Pocuj", povie Cigan, "on je fakt mrtvy, tak to bude asi pravda co nam povedal ten chlap s ovocim a zeleninou na hlave. Musime tie sluby dodrziavat, inak zomrieme".
Potom sa idu prejst do lesa. Idu idu, ked tu zrazu na zemi lezi obrovska malina. Cigan sa po nu zohne a v tom okamziku Nemec zomrie.
Na vojne su vojaci. Maju tam jednu staru kobylu. Dvakrat si zlomila nohu, malo jedla a bola sediva a priesvitna.
Raz si velitel zavolal svojho dostojnika a pyta sa ho: "Pocuj, naco nam je ta stara kobyla? Ved ju dajme zabit, je uz totalne stara, ani zrat nechce."
A dostojnik odpovie: "Noo, to viete, ked tak cas plynie, a vojaci tu musia byt a nikdy nemaju moznost byt s nejakymi zenami, maju svoje potreby, ved to chapete. A najblizsi verejny dom je az dva kilometre odtialto. Tak si obcas zoberu tu kobylu a ..."
"Aha chapem", odpoveda velitel a pohorsene dopovie: "Ja by som sa k takejto veci nikdy neznizil."
Plynie cas dalej a velitel tiez zacne pocitovat svoju potrebu. Uz to nevie vydrzat a tak si povie, ze prisiel cas na to, aby sa ponizil rovnako ako jeho vojaci. Zavola si svojho dostojnika a prikaze mu, aby mu do jeho kancelarie doniesol tu staru kobylu. Dostojnik sa cuduje, naco bude velitelovi v jeho kancelarii kobyla, ale urobi ako mu prikazal, ved rozkaz je rozkaz.
Kobyla bola uz len polovica z toho cim bola predtym, za ten cas sa zrutila do priepaste a zlomila si aj dalsiu nohu, jedla este menej a bola trikrat tak priesvitnejsia.
Akonahle ju dostojnik dotiahol za uzdu do velitelovej kancelarie, zhrozene sa pozeral na velitela, ako si stahuje nohavice a s vervou sa vrha na staru zprachnivetu kobylu.
"Ale.. co to robite, pane?"
"No ved ste predsa vraveli ze vojaci .. a ta kobyla.. ??"
"No ano, ale ja som tym myslel, ze vzdy ked to na nich pride, zoberu tu kobylu a odvezu sa na nej k verejnemu domu!"
