Skúsim ja
Blakeova metóda- systematický postup pre určenie SDNF
- vychádza z ľubovoľnej DNF
Aplikujú sa nasledovné pravidlá:
1. Pravidlo pohltenia: a+ab=a; a(a+b)=a
2. Zovšeobecnené pravidlo spojovania (ZPS): ab+Ac = ab+Ac+
bc; len vtedy, ak dvojica elem. súčinov obsahuje iba jednu komplementárnu premennú (to je taká, ktorá sa raz vyskytuje normálne a raz invertovane), t. j. neplatí napr. pre: De+dE
Vždy začneme prvým pravidlom, ak sa už nedá použiť prechádzame na druhé pravidlo. Z neho dostávame nové elem. súčiny - ak už taký existuje, nepíšeme ho do výrazu, ak ešte neexistuje, zapíšeme ho.
Potom v ďalšom "kole" začneme pravidlom pohltenia a hľadáme, či náhodou niektorý z nových súčinov nepohlcuje niektorý zo "starých" (tzv. zdrojové súčiny).
Teda máme napr. f = bcdE + AbE + ad
Aplikujeme ZPS: f = bcdE +
AbE +
ad +
bdEV "druhom kole" aplikujeme PP: bdE pohlcuje bcdE, teda f = AE + ad + bdE.
Výsledkom BM bude nejaká SDNF, ktorá nepredstavuje jednoduchšie vyjadrenie funkcie, ale môže poslúžiť ako dobré východisko pre inú metódu, z ktorej potom dostaneme minimálnu/iredundantnú formu.