Na chémiu sa pozerám ako na zaujímavý predmet. Zatiaľ sa učím sám podľa odporúčaných a dostupných materiálov na internete. Dá sa nájsť veľa príkladov a vysvetlení... Pravda je však aj to, že ak nerozumiem konkrétnej látke, nie je sa s kým o tom pobaviť, Nemyslím si, že na prednáškach (neviem, či budú cviká a ako to bude na cvikách prebiehať), bude priestor na otázky napr. z učiva zo strednej školy. Tiež pedagóg môže negatívne zobrať takú otázku alebo ju zneužiť - že to či ono neviem. Zasa sa budem musieť "zakukliť" na nete alebo nájsť spôsob doučovania. Čo mi poradíš, ak zistím, že mám problém. Dajú sa využiť konzultácie? Na nete je toho strašne veľa a netuším do akej hĺbky sa bude napr. chémia preberať. Hovorí sa základy chémie, ale každý si základy vysvetluje po svojom a bazíruje na niečom, čo si sám vzal do hlavy. Zatiaľ som sa sám naučil stechiometriu, látky, učím sa pochopiť rovnice, PSP. Zajtra chcem makať na príkladoch zloženia sústav, % prvkov v zlúčeninách. Treba vedieť celú PSP s číslami naspamäť? Treba vedieť odvodzovať názvoslovia zlúčením (Fe3O4, hydroxidy, soli, alkaloidy...) je toho na nete veľa, neviem kde začať aby som na prednáškach mal aspoň "šajn" o čom to tam v predu bude točiť. Pritom je to všetko z učiva strednej školy. Na strednej som mal chámiu ako vedľajší predmet s učiteľkou notorickou alkoholičkou. Štúdium na HF som volil kvôli zameraniu, ISR, ktoré v práci využívam (riadenie firmy, ISO, audity...), nie pre koníček akým je chémia a matematika. To betiem ako nutné zlo, cez ktoré sa musím preplaziť. Doteraz som nepotreboval riešiť v praxi nič z toho. Prax funguje na iných princípoch. Dozvedieť sa niečo viac nie je na škodu, záleží na tom, či to pedagóg vie správne podať a niečo aj tolerovať pri viditeľnej snahe, alebo je to o buzerácii a zviditeľňovaní svojho ega.
